Peter Balko

    je prozaik a scenárista, absolvent a pedagóg Vysokej školy múzických umení. Je víťazom ceny Poviedka 2012, spoluautorom antológie prózy Literatúra bodka sk a básňami prispel aj do knihy Metrofóbia. Ako scenárista sa podieľal na celovečerných filmoch Kandidát, DOGG, Čiara a minisérii Moje povstanie. Žije v Bratislave. Debutoval románom Vtedy v Lošonci a získal Cenu Jána Johanidesa pre autorov do 35 rokov, Cenu Nadácie Tatra Banky 2015 v kategórii Mladý tvorca a Cenu čitateľov Anasoft Litera 2015. Kniha vyšla aj po česky, poľsky a nemecky. Jeho najnovší román sa volá Østrov. „Na sklonku minulého leta, medzi prvou a druhou vlnou pandémie, sa nám s manželkou narodila dcéra – Anna. Čo ak urobíme nesprávny krok? Povieme niečo, čím ju odsúdime na celoživotnú terapiu – napríklad o smrti alebo daniach? Čo ak to jednoducho nezvládneme? Žiadna testovacia jazda, rútime sa strmhlav vpred, tu a teraz, vystrašení a spútaní, a predsa slobodní a skutoční, natlačení na čelnom skle života, dúfame, že sa udržíme na ceste. A pritom sme celý čas v našom byte, ktorý sa premenil na detské ihrisko, pracovňu, reštauráciu, učebňu, kino i manželskú poradňu. Vonku za oknom vyprázdnené ulice a horiaci vzduch, vo vnútri svet vo svete, vesmír v zaváraninovom pohári, život, skutočný život, ktorý si s fascinujúcou naliehavosťou osvojuje prvé zmysly, farby a pohyby. A slobodu. Hmatateľnú slobodu, vďaka ktorej dokážeme kráčať aj v uzamknutom byte, v oku statického sveta ochromeného vírusom, kdesi v Bratislave, neďaleko kľúčových kulís Nežnej revolúcie.
    Sedemnásteho novembra 1989 som mal štrnásť mesiacov. A za slobodu som pokladal možnosť vyčúrať sa na koberec práve vo chvíli, keď mi mama zložila plienku. Dnes viem, že je to omnoho viac – je to pohyb, po mape sveta i v sebe, je to oceán, inakosť, nové začiatky aj chyby, zbúrané sochy a deravé ploty, je to otvorená cesta, žiadna testovacia jazda, rútime sa strmhlav vpred, tu a teraz, vystrašení a spútaní, a predsa slobodní a skutoční.
    Aj Anna má dnes štrnásť mesiacov. Z celého srdca si prajem, aby žila vo svete, v ktorom sa bude slobodne dýchať.”
    Foto: Gabriel Kuchta