Sławomir Sierakowski

    je poľský sociológ, zakladateľ a líder zoskupenia poľských ľavicových intelektuálov, umelcov a aktivistov Krytyka Polityczna, ktoré funguje zároveň ako vydavateľstvo, online platforma komentárov esejí a sieť diskusných kaviarní a pôsobí aj na Ukrajine a v Nemecku. Okrem toho je riaditeľom varšavského Inštitútu pre pokročilé štúdiá. Žije vo Varšave. Absolvoval množstvo štipendijných pobytov v Európe
a Spojených štátoch, okrem iných na Princetonskej univerzite, na Yale, na Harvarde. Je autorom esejí o poľskej a európskej politike a kultúre, časť z nich bola preložená do viacerých jazykov. Niektoré médiá ho uvádzajú ako jedného z najvplyvnejších súčasných Poliakov. Okrem poľských novín pravidelne prispieva do Guardianu a The New York Times. „Ak platí teória o hneve ľudu ako príčine populizmu, obdobie ekonomickej konjunktúry by malo pristrihnúť krídla populistom. A pomôcť obrodiť tradičnú ľavicu a pravicu, ktoré si najviac vážia liberálnu demokraciu. V skutočnosti sa však ukázalo, že v dobrej ekonomickej situácii v Európe a USA sa populistom darí ešte lepšie ako počas kríz. Politici prišli na to, že v čase konjunktúry najviac zaberajú témy súvisiace s identitou (imigranti, terorizmus, historická politika). Takmer v celej v Európe zaznamenávame nový trend: deľbu na pravicu a populistickú pravicu. Posledné výsledky volieb v Maďarsku, kde zvíťazili dve pravicové strany (jedna pravicovejšia ako druhá), sú len najnovším príkladom. Rozdelenie na pravicu a pravicových populistov vidíme aj v Poľsku, Česku, Rakúsku, Španielsku, Holandsku a začína sa už prejavovať aj v najvýznamnejších demokraciách Európskej únie: v Taliansku, Francúzsku a Nemecku. (…) Maďarský ‚občiansky konzervativizmus‘ sa pred voľbami predviedol v plnej kráse v antisemitskej kampani proti Georgovi Sorosovi. Orbán prinútil Sorosovu organizáciu ukončiť činnosť na území Maďarska, presne tak, ako to pred ním spravil Vladimír Putin. Ľavica neustále stojí pred tragickou voľbou: byť nekonformní za cenu porážky či konformní za cenu stagnácie. (…) Novú deľbu na pravicu a populistickú pravicu potvrdzuje aj najnovší výskum Thomasa Pikettyho. Na základe analýzy volebných výsledkov vo Francúzsku, Veľkej Británii a USA a ich porovnania s informáciami o príjme a vzdelaní voličov francúzsky ekonóm prišiel so zaujímavou tézou o vývoji tradičného rozdelenia na ľavicu a pravicu. Zatiaľ čo v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch za ľavicové strany hlasovali chudobní a menej vzdelaní a pravicu volili bohatí a vzdelaní, teraz ľudia s lepším vzdelaním hlasujú za ľavicové strany, zatiaľ čo pravicu naďalej podporujú bohatí a časť vzdelaných (hoci čoraz menšia, ako pripomína Piketty). Vznikol tak systém, v ktorom elity kontrolujú obe strany politického sporu: finančné elity tú pravicovú a intelektuálne ľavicovú. Len ľudová trieda nekontroluje nič. V tejto situácii ľudová trieda, ktorá sa necíti byť reprezentovaná ľavicovými stranami, podporuje populistické strany, s ktorými musí bojovať tradičná pravica.“
    Foto: Marek Szczepański / Newsweek