je výtvarníčka. Žije a pracuje v Prahe. Absolvovala Vysokú školu výtvarného umeina v Bratislave, v ateliéri Václava Ciglera. V osemdesiatych rokoch žila v Moskve, kde nafotografovala čiernobiely súbor moskovsko/sovietskeho obdobia, roku 1991 sa vrátila späť na Slovensko, stala sa spoluzakladateľkou prvého slovenského feministického časopisu Aspekt. Okrem toho v deväťdesiatych rokoch pôsobila v niekoľkých ďalších ženských/feministických/queer organizáciách ako La strada, Iniciativa Inakosť – spolužitie bez diskriminácie sexuálnych menšín a v nultých rokoch ako hovorkyňa za práva LGBTI+ na Slovensku. Pedagogicky pôsobila na VŠVU v Bratislave a na AVU v Prahe. Je držiteľkou ceny Schering Stiftung Art Award 2019. Od roku 1994 vystavuje mezinárodne: vo Viedni, Jakarte, Prahe, Washingtone, Berlíne, Tirane, Stuttgarte, Chicagu, Aténách, Kasseli, Kijive, ale aj v Bratislave. „Tu nejde o mňa ako o osobu, tu ide o prácu. Moja autobiografia, podobne ako autobiografia každého z nás, je ešte ďaleko inde, než o čom hovoríme a čo ukazujeme. Máme predsa obrovské množstvo vecí, o ktorých nedávame okoliu vedieť, lebo sú príliš intímne a intimita sa netýka iba sexuality. Ja sa tu nepredstavujem ako osoba s menom, identitou, ja som tu ako médium, ako priesečník všetkých týchto procesov. My všetci sme na tom svojím spôsobom rovnako. Aj keď to tak politicky nie je. Podstatou je, že tu ide o našu starostlivosť o to, ako prežívame tento svet ako indivíduá a zároveň ako ľudia, ako komunity, skupiny a sústavy týchto skupín. A to je neustále sa meniaci proces. Všetky otázky, ktoré tu človek nájde – nielen otázky takzvaných sexuálnych menšín, ale aj sexuálnych väčšín alebo akýchkoľvek iných menšín či väčšín –, musia byť neustále negociované. Neustále si musíme uvedomovať, kto sme a čo robíme. Je to práca. A mne sa zdá, že je to aj vzrušujúce a zmysluplné.“
Foto: Juraj Bartoš