je maďarská politologička. Žije v Budapešti a vo Viedni. V rokoch 2009 až 2019 pracovala v maďarskej pobočke nemeckej politickej nadácie Friedrich-Ebert-Stiftung, kde bola zodpovedná za genderový program pre strednú a východnú Európu. Doktorát na tému politizácia pojmu gender nemeckou novou pravicou a Orbánovým režimom v kontexte progresívnych genderových trendov napísala a v roku 2022 obhájila na Inštitúte politických vied Univerzity ELTE v Budapešti. Knižne jej dizertačná práca vyšla vlani pod názvom Genderőrületek Németországban és Magyarországon (Genderové šialenstvo v Německu a Maďarsku). V súčasnosti je zapojená do projektov Democracy Institute Stredoeurópskej univerzity a Illiberalism Studies Program americkej Univerzity George Washingtona. „Gender nie je jediná téma, ktorá sa v našom regióne používa k mobilizácii proti Západu. V posledných orkoch to boli trebárs migranti a tie nešťastne prerozdeľovacie kvôty EÚ. To tiež bolo niečo, čo na nás uvaľuje Brusel a George Soros, ktorý chce zničiť našu kultúru. Gender je len ďalší nástroj, pri ktorom politici zistili, že funguje. Medzi krajinami višegradskej štvorky však existujú rozdiely – v Českej republike a v Maďarsku bola téma genderu otvorená neskôr než na Slovensku a v Poľsku. Konzervatívna pravica sa nielen v našom regióne navzájom učí. Pochádzam z krajiny, kde štátna propaganda stále z niečoho osočuje Brusel alebo liberálnych politikov. K tomuto davu sa, samozrejme, pridávať nechcem. Myslím si však, že nejakú kritiku EÚ a liberálnych politikov musí ľavica artikulovať, pretože inak úplne vyprázni priestor konzervatívnej pravici. Ak Orbán kritizuje EÚ, nestačí na našej strane iba opakovať, že Európska únia je úžasná a má vo všetkom pravdu. Musíme na obavy ľudí ponúknuť iné odpovede, a nie sa im za to, čomu veria, vysmievať alebo si priať iný elektorát. Mali by sme rozumieť motiváciám ľudí, ktorí volia krajine pravicové strany, aj tomu, prečo posolstvo týchto strán rezonuje. Nenechajme si diktovať podobu debaty Orbánom – keď iba niečo trepne a my sa okamžite staviame úplne na opačnú stranu. To, čo by sme mali ponúknuť však nevymyslí nejaky intelektuál pri počítači. Potrebujeme konverzáciu, premýšľanie a akcie, ktoré vychádzajú zo skúsenosti reálnych ľudí. Napríklad v Maďarsku sme mali vlani niekoľkotýždňovú demonštráciu učiteľov, ktorej sa zúčastnili aj učitelia z cirkevných škôl. To je veľká vec. Dôležité je tiež nájsť rovnováhu medzi univerzalizmom a pratikularizmom. Nemali by sme s Orbánom hovoriť, že Maďarsko má nejakú svoju špeciálnosť, nejaké vrodené hodnoty, ktorým Západ vôbec nerozumie. Ale mali by sme si pripustiť aj to, že predstava o pokroku a sociálnej spravodlivosti aktuálne vychádza z americkej kultúrnej hegemónie a problematizovať to.“