je pedagóg, aktivista v oblasti vzdelávania a metodiky výučby a politik. Založil mimovládnu organizáciu CEEV Živica, pod ktorej hlavičkou rozbehol viacero vzdelávacích programov (Sokratov inštitút, Komenského inštitút). Žije v Zaježovej. “Určite sa na Slovensku viac rozpráva o hokeji ako o školstve. Možno raz príde doba, a vtedy bude táto krajina zachránená, keď bude školstvo väčšia téma a skôr nás budú zaujímať výsledky v školstve ako v hokeji. Myslím si ale, že sa to veľmi posúva. Médiá aj mnohí rodičia sa o školstvo zaujímajú oveľa viac ako kedysi. Dôvod je tiež ten, že je reálne vidieť, v akom katastrofálnom stave školstvo je. Nie je to žiadne tajomstvo a nemusia sa o tom robiť už ani žiadne výskumy. Dôkazom sú napr. rôzne merania, v ktorých deti dopadajú zle. Skúste sa detí spýtať, ako sa im v škole páči. Väčšina povie, že tam chodiť nechcú a že ich to tam nebaví. Toto musia zažívať približne 13 rokov, čo je veľmi dlhá doba. Predstavte si, že by sme teraz niekoho odsúdili na 13 rokov nepodmienečného trestu. Pritom 6 – 7-ročné deti sa do školy po prvýkrát tešia. Málo detí vám povie, že do školy nechce ísť. Potom sa ich spýtate o 3 – 5 rokov a už je to niečo iné. Už tam chodia za trest, lebo musia. Je hrozné, ak trestáme deti za to, že by sa mali dobre vzdelávať. (…) Sám som niekoľko rokov učil a viem, čo je to za drinu. Vedieť zaujať deti a spraviť to tak, že to baví aj učiteľa aj jeho poslucháčov, a neskôr deti z toho niečo vedia, to je obrovské umenie. My dokonca máme aj pedagogických hrdinov – učiteľov, ktorí dokážu deti nadchnúť a spoločne s nimi niečo robiť v rámci vyučovania alebo voľného času. Mnohokrát sú pre mňa hrdinovia mladí ľudia, ktorí napriek tomu, že by mohli ísť do výborne platených prác a mohli byť za vodou, sú ochotní robiť veci, ktoré od nich nikto nežiada. Robia ich bez toho, že by za to získavali peniaze a chcú len pomфcť niečo zmeniť vo svojom regiуne. A keďže ja sám som mnohými takýmito vecami prešiel, viem, aká je to makačka a kus sebazaprenia. Takých ľudí, ktorí sú ochotní obetovať svoj voľný čas, tých nie je až tak veľa. Na Slovensku máme hrdinov dosť. Problémom je, že nie sú vo vrcholovej politike. Tam ostávajú tí nehrdinovia.”