Martin Wolf

    je britský ekonóm. Je hlavným komentátorom denníka Financial Times. Na začiatku kariéry pôsobil ako ekonóm vo Svetovej banke a od roku 1987 pracuje vo Financial Times. V roku 2000 dostal za svoju novinársku prácu Rad britského impéria aj viacero ďalších cien a čestných doktorátov. Je autorom niekoľkých kníh. Jeho najnovšia kniha vyšla tento rok na jar a volá sa Kríza demokratického kapitalizmu. V českom preklade mu vyšla kniha Posuny a otřesy: Jak jsme se poučili – a jak se ještě musíme poučit – z finanční krize. Žije v Londýne. „Nejde ani tak o to, v akej kajute a na ktorej palube sa budete na našej spoločnej lodi plaviť, ale o to, či sa celá loď nepotopí,“ hovorí Martin Wolf v rozhovore s Filipom Zajíčkom pre český Deník N. „Sirény dnes spievajú zmes veľmi známych melódií. Hovoria, že demokratické a liberálne politické systémy sú veľmi chaotické, že neponúkajú perfektné riešenie, vyžívajú sa vo vyhrocovaní sporov, že v demokraciách nie sme schopní dlhodobo plánovať ani za horizont ďalších volieb. Tvrdia, že mocné zákulisné záujmy blokujú potrebné zmeny, že ekonomický systém čoraz viac speje k vysokej nerovnosti, že zotrvačnosť a korupcia systému znemožňujú riešenie. A aká má byť odpoveď? Akési vedenie, ktoré si vynúti konformitu, jednotu, spoločný vnútený názor a dlhodobý plán. A potom sa k tomu pridajú dva typy argumentov. Jeden z nich je: pozrite sa na Číňanov, tí to robia správne, toto je správny spôsob, ako viesť krajinu. Alebo povedia: Nachádzame sa v takej hroznej situácii, že jednoducho potrebujeme vodcu, národného autokrata, ktorý prevezme moc, všetko vyrieši, my mu – pretože je to vždy muž – môžeme veriť a s touto chaotickou demokraciou si nemusíme robiť starosti. O tomto teda dnes spievajú sirény, podobné piesne už sme však počuli. Veľmi ma deprimuje, koľko ľudí ich dnes opäť spieva a že ich aj dosť ľudí evidentne počúva. Žiadny centrálny plán zvrchu nevyrieši, ako máme navrhovať budovy, zavádzať vykurovacie systémy alebo získavať energiu. Ľudstvo si už vyskúšalo alternatívne ekonomické systémy, ktorými sú centrálne plánovanie a vlastníctvo. Zlyhali vo všetkých možných dimenziách – politických, ekonomických, sociálnych. Takže áno, musíme zmeniť politiku a ekonomický systém, jeho reakcie – v konkrétnych špecifických bodoch celkom radikálne –, ale stále ide podľa mňa o najlepší systém, ktorý máme. Keď sa chceme vyrovnať s klimatickou krízou, nemusíme meniť ekonomický systém, ale smer, ktorým sa uberá. Keď sa však dostanete do situácie, keď veľká časť obyvateľstva v podstate nedôveruje ničomu, čo elity hovoria, tak sa nestane nič.“