je francúzska novinárka. Od roku 2014 žije v Londýne, kde je editorkou a hlavnou komentátorkou zahraničnej redakcie denníka The Guardian. Roku 1991 začala prispievať do rôznych francúzskych médií a venovala sa hlavne udalostiam v Strednej a Východnej Európe po rozpade Sovietskeho zväzu, najmä vojne v Južnom Osetsku (1991 – 1992) a rozdeleniu Československa. Neskôr pôsobila ako redaktorka ľavicovo orientovaných novín Libération, aj ako ich vyslaná redaktorka vo vtedajšom Československu, a od roku 1997 ako reportérka denníka Le Monde, kde si získala si renomé svojimi analýzami ruskej politiky, predovšetkým občianskej vojny v Čečensku. V rokoch 2013 – 2014 bola šéfredaktorkou Le Mondu, ktorý sa pod jej vedením, ako prvej ženy v tejto funkcii, etabloval ako najväčší informačný web vo Francúzsku s čitateľskou základňou po celom svete. Natalie Nougarède bola odmenená novinárskymi cenami Prix de la Presse Diplomatique and the Albert za reportáže o konflikte v Čečensku a teroristickom útoku v škoku v Beslane. „Takýto neradostný pohľad sme mali na Európu pred necelým rokom: špirála brexitu nadol rozkrútená naplno, Emmanuel Macron aj Angela Merkel oslabení, v Taliansku víťazila krajná pravica a pochmúrna commedia dell arte si chystala pokračovanie. Ale keď ste obrátili pohľad trochu viac na východ, dali sa nájsť dobré správy. V Strednej Európe začali získavať pôdu pod nohami občianske demokratické hnutia – so šancou pretvoriť Európsku úniu spôsobom, ktorý vníma len málokto. V istom zmysle sa mi zdajú byť statočnejšie a odolnejšie než tie, ktoré vidím na Západe. V tom čase – pred rokom – som bola na Slovensku. V Bratislave som videla som námestie zaplnené tisíckami ľudí – demonštrovali proti korupcii a za ‘slušnú’ krajinu. Davy postávali v studenom daždi a načúvali celému spektru aktivistov, väčšinou študentov a umelcov, ktorí hovorili o boji s chamtivosťou a cynizmom tých, čo sú pri moci. Protesty na Slovensku sa konali každý piatok – blízko improvizovaného pamätného miesta zo sviečok a kvetov pre Jána Kuciaka, dvadsaťsedemročného investigatívneho novinára, ktorý bol niekoľko mesiacov predtým brutálne zavraždený spoločne so svojou snúbenicou. Od tejto dvojnásobnej vraždy už nič nebolo tak ako predtým, hnev prekypel a protestné zhromaždenia boli nakoniec ešte väčšie než roku 1989. Iste, každá z krajín Strednej Európy má svoj vlastný príbeh, ale slovenské udalosti sú súčasťou širšieho trendu, ktorý vidieť naprieč celým regiónom: nová generácia Stredoeurópanov mobilizuje na záchranu demokratických hodnôt – vidí totiž, že sú ohrozené. Mladí ľudia, ktorí sa chopili iniciatívy, sú cieľavedomí a majú silnú motiváciu, pretože v rodinnej pamäti ešte žije spomienka na to, čo to znamená žiť v autoritárskom režime. (…) Zvykli sme si hovoriť o Strednej Európe, ako priestore, ktorý za posledné roky už spadol do pasce ohlupujúceho populizmu, a nevšímame si príš nuansy a znaky zmeny. Tie však naozaj stoja za bližšiu pozornosť. V celom tomto regióne aktivisti občianskej spoločnosti vzdorujú cynizmu moci. Skĺzli sme do zjednodušujúceho naratívu o Východe ako homogénnej živnej pôde pre autoritárstvo, ktoré tu má úplne voľné pole. V skutočnosti totiž západ Európy vyzerá v mnohých aspektoch dnes ešte znepokojivejšie než jej Východ. Pozrime sa na úspechy Marine Le Pen, napríklad. Spomeňme si na to, keď francúzski protestujúci blokovali cesty – vyzeralo to, že sociálne hnutie vlastne skôr poháňa populistické trendy, než by ich brzdilo. Británia sa brexitom sama zamkla do svojho vlastného sveta. Deti tých, čo úspešne bojovali o demokraciu v osemdesiatom deviatom, môžu s heslami o ‘pravde’ a ‘slušnosti’ zvíťaziť, aj dnes. Toľko sme hovorili o priepasti medzi Východom a Západom, že sa mi zdá, že to už bude treba poopraviť. Západní liberáli by sa možno mohli v niečom aj poučiť zo zápasov o občiansku moblizáciu na východe. Tým všetkým vôbec nechcem povedať, že populizmus je v Strednej Európe na ústupe. Ale hovorím, že duch disentu znovu ožil a dobre sa mu darí, a my Západniari by sme si to mali všimnúť. Záchrana Európy ešte nakoniec môže prísť z východu.“
Foto: Alesi e Leonard