-
05.11.2011
Ako keby som tam nebola
Silná, znepokojujúca dráma Juanity Wilson zaznamenáva hrôzy spáchané
počas vojny v bývalej Juhoslávii. Slovenskú premiéru na Stredoeurópskom
fóre uvedie Slavenka Drakulić, autorka knihy S – román o Balkáne, podľa ktorej bol film nakrútený. -
27.08.2010
Ako zostať slobodní?
Milí čitatelia, po roku pre Vás opäť pripravujeme v Bratislave Stredoeurópske fórum. Na to minuloročné spomína a na tohtoročné vás pozýva Slavenka Drakulić.
je chorvátska spisovateľka a novinárka. Žije striedavo v Štokholme, vo Viedni a v Záhrebe. Bola stálou prispievateľkou chorvátskeho politického týždenníka Feral Tribune, ktorý však v roku 2008 prestal vychádzať, dnes prispieva do rôznych európskych denníkov a je stálou spolupracovníčkou internetového magazínu Eurozine. V českom preklade jej vyšli dve knihy esejí: Jak jsme přežili komunismus a Ani mouše by neublížili (o procesoch s vojnovými zločincami na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu), v slovenskom preklade vo vydavateľstve Aspekt kniha Myš v múzeu komunizmu a iné životy pod psa a najnovšie román Obžalovaná. „Mám pocit, že Európska únia sa z vojen v bývalej Juhoslávii nepoučila. Ani natoľko, aby vedela rozoznať známky a nebezpečenstvo nacionalizmu, ktoré sa rozmáha vo svete, dokonca aj v samotnej EÚ. Napriek vojnám a utrpeniu životy mnohých ľudí na západnom Balkáne stále ovláda nacionalizmus. Namiesto toho, aby vojna v ľuďoch vypestovala imunitu, choroba sa šíri čoraz ďalej. Je to preto, lebo sme neprešli procesom zmierenia. S vojnou sa dá vyrovnať dvojakým spôsobom: španielskym a nemeckým. Ten španielsky spôsob je – alebo bol – nechajme minulosť pokojne spať, aby sme neprebudili zlého ducha nacionalizmu a fašizmu. Nemecko sa otvorene konfrontovalo so svojou fašistickou minulosťou, aby mohlo vykročiť dopredu bez záťaže. My v nových bývalých štátoch, najmä v Srbsku a Chorvátsku, nedokážeme hovoriť o Druhej svetovej vojne, o nedávnych vojnách ani nehovoriac. Má to historické dôvody. Vtĺkali nám do hláv len komunistickú interpretáciu dejín, nie fakty. Ale možno prišiel čas zmeniť to. Skúsenosť mi hovorí, že hlavná prekážka, ktorá bráni vojne, je psychologická. Nemôžete len tak vyjsť na ulicu a začať zabíjať svojich susedov, Španielov či Kataláncov, mysleli by si, že ste sa zbláznili. Vraždenie potrebuje ospravedlnenie; musíte byť presvedčený, že to, čo robíte, je správne, že sa bránite pred zlým nepriateľom, ktorý vám chce ublížiť. Vírus nacionalizmu sa prebúdza, ale na to, aby vznikol skutočný konflikt, treba psychologické zdôvodnenie, ktoré ľudí presvedčí a nakazí a ospravedlní konflikt. Ľudia musia byť ochotní zabíjať a zomierať za ‚zjavné‘ ciele, len tak sa dá viesť vojna. A na to našťastie treba čas. Dúfajme teda, že sa ešte dá zabrániť katastrofálnemu konfliktu v Španielsku.“
Foto: Boris Kovačev/CROPIX