je režisérka a dramatička. Vyštudovala divadelnú réžiu a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V rokoch 2002 až 2010 pôsobila v Českej republike ako divadelná dramaturgička a režisérka (napríklad v brnianskom HaDivadle, Divadle Rokoko v Prahe, v Divadle Petra Bezruča v Ostrave, v Divadle Na zábradlí v Prahe), pracovala tiež pre televíziu Prima. Po návrate na Slovensko sa podieľala na seriáloch TV JOJ Odsúdené, Za sklom a Nevinní. Spolupracovala aj televíziou Markíza. Je spoluautorkou divadelných hier pre viaceré činoherné scény, pre ktoré pripravila napríklad hry Rodáci (SND), Doktor Macbeth (DPOH) a Leni (SND). Od januára je šéfkou DPOH v Bratislave, kde medzi poslednými realizovala predstavenie Pozsony Dance Club (spolu s Terezou Hladkou). Žije v Bratislave. „Tá zloba pramení z pocitu revanšu, že keď človeku budem priať niečo zlé, tak primárne mi nejde o to, aby sa mu to úplne definitívne stalo, ale skôr o to, aby som si to od srdca povedal, a pomstím sa za svoj úbohý život iba tým, že som mu to povedal. Títo ľudia sú frustrovaní, že nič nedosiahli, a to najväčšie sa im podarí na sociálnej sieti. Majú pocit, že už aj oni sú právoplatnými členmi spoločnosti. Každý z nás sa podvedome chce na chvíľočku dostať na výslnie. A to je ich moment. (…) Uvedomujem si ako strašne scyničtievam. Veľmi veľa ľudí v mojom okolí sa nestáva cynickými ako ja, ale stáva sa tými, čo unikajú do normalizácie – odstrihávajú politiku od svojho vnímania, prestávajú ju čítať. Majú pocit, že to nechcú vedieť, čo je veľmi smutné. Ale zároveň je veľmi pekné to, že to dokážu pomenovať. Ešte stále tam je možnosť, že sa to nestane a že sa mentálne zmobilizujeme. Ešte stále máme nad sebou kontrolu a to je pozitívne.“
Foto: Miro Kern / Denník N