má technicko-ekonomické a pedagogické vzdelanie. Pôsobila som na úrade splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity a od roku 2008 pracujem v neziskovom sektore. Venuje sa ľudskoprávnym témam, inklúzii Rómov a Rómok a rodovej rovnosti. Zároveň pôsobí ako expertka a členka pracovných skupín v oblasti predprimárneho, primárneho a inkluzívneho vzdelávania. Je zakladateľkou občianskych združení Quo vadis, o.z. a Montessori, o.z., materských škôl Montessori, základnej umeleckej školy a centra voľného času. Žije vo Zvolene. “Chudobné predmestie Ríma, kde Montessori aplikovala svoje princípy, sa dosť podobalo na prostredie v rómskych komunitách. Inšpirovalo ma to a išla som na vzdelávací kurz. Zistila som, že to nie je ideálny systém len pre vzdelávanie chudobných detí, ale je lepší pre všetky. Začali sme doučovaním rómskych detí na základných školách podľa Montessori, ale veľmi skoro som zistila, že jej filozofia slobody v našom tradičnom systéme nie je úplne efektívna. S deťmi treba pracovať od útleho veku a začínať s päťročnými povinnou školskou dochádzkou je veľmi neskoro. V prípade Rómov treba začať pracovať už v prenatálnom štádiu, teda s rodičmi. Ak toto nepochopia ľudia, ktorí tvoria tieto politiky, progres bude minimálny. Pre dieťa je kľúčové, akým spôsobom sa vyvíja mozog. Moderná psychológia potvrdzuje to, čo Montessori odpozorovala je poznávanie prostredníctvom zmyslov. Montessori tvrdí, že zmysly sú bránou do sveta a základným predpokladom pre porozumenie abstraktným veciam. Aby dieťa mohlo skúmať svet, musí mať dostatok slobody. Dnešný systém vzdelávania neposkytuje dostatok zmyslových informácií, ani slobody. Systém hodnotenia je o výkonoch, nie o hľadaní vlastnej cesty, v čom som dobrý, čo chcem v živote dosiahnuť, aké mám morálne hodnoty. Učiteľ nie je ten, kto deti naučí. Deti sa učia samy. My môžeme byť len sprievodcami na ceste poznávania. Áno, stretla som sa aj s rasizmom, segregovanými triedami, nepriateľským prostredím pre rodičov. Je veľké množstvo problémov, ktoré spôsobujú, že rómske deti nie sú úspešné v tomto systéme vzdelávania, ale na prvom mieste sú rasizmus a diskriminácia. Pozitívami som začala preto, aby nevznikol dojem, že máme len učiteľov s predsudkami. Je množstvo oduševnených učiteľov, ktorí chcú veci meniť. Niektorí však pod nesmiernym tlakom systému, okolia, osnov postupne rezignujú a frustrovaní odchádzajú.”